Bože keď sa zamyslím aké voľakedy medi ľuďmi boli vzťahy je to veľmi smutné. My ľudia ani na meno si nevieme prísť .Každý len zazerá a ohovára toho druhého a kričíme po sebe aj takzvané rodinne vzťahy nie sú bohviečo aj tam to nie je o nič iné. Ja keď som bola dieťa aj bratranci, sesternice sme sa spoločne hrávali či už pri potoku ale samozrejme aj inak. Sme si aspoň pekne meno vedeli povedať boli sne láskavý ku sebe. Keď vám tzv. kamarátka uráža bez príčiny si neuzná si svoje chyby mysli si že keď niekto má strednú školu a kurzy že nič neznamená len tzv. vysoké školy a  atď. si myslia o sebe bohviečo.

Ako jedno porekadlo znie kto vysoko skáče nízko padá. Ani najlepšie školy nenapravia charakter človeka. Bože keď žili moji starý rodičia to bola doba ľudia láskavý dobrosrdečný navštevovali sa rozprávali medzi sebou radovali v dnešnej dobe nepoznáme jeden druhého len sa naháňame za robotou, mamonou, peniazmi. Vôbec sa mi nepáči v akej dobe žijeme. Kde to takto speje. Ľudia si uvedomia len takzvanú porážku už keď je veľakrát neskoro stačí nejaká prírodná pohroma ktorých je v poslednej dobe neskutočne veľa napríklad v nedávnej dobe zemetrasenie v Turecku teraz záplavy vo veľa krajinách prišli o všetko boli radi keď si mohli zachrániť holý život.

Koľko plaču pre majetok veď je to len hmota skôr by sme si mali vážiť naše zdravie lebo aj to nie na stále stačí že sa pridružia chroby môžeme mať honosné zámky a pod nič si na druhý svet nikto nevezme. Kvôli tomu by bolo pekné vrátiť sa do starých koľají ale keď tak sledujem iné to dole vodou. Zamyslime sa nad sebou a urobme niečo pre to aby tie vzťahy medzi nami ľuďmi boli konečne iné ako teraz. Poznám mnoho rodín kde škrípe je veľká nenávisť čí otec a deti alebo matka deti kvôli obyčajným malichernostiam je to veľmi špatné. Mali by sme si byť navzájom nápomocní nie len samí pre seba viac sa vážiť byť milý k sebe. Veď sa pozrite na zvieratká ako pomáhajú aké sú milé ku sebe berme si príklad.