S partnerom sme 6 rokov, býva u nás s mojimi rodičmi. Máme 30 rokov, ale život máme stále „bezstarostný“ (bez detí, doma si robí len svoje veci a prispieva niečo málo, jazdí si po výletoch atď.) Na začiatku vzťahu bol on ten, ktorý chcel viac sex. Ja na to až tak veľmi nie som, čo som mu od začiatku hovorila, takže bol často naštvaný, keď som ho odmietla, že každý deň naozaj záujem nemám. Teraz sa to skôr otočilo. Kúpe sa obdeň, zuby si začal čistiť iba ráno (večer mu vraj vadí pasta v puse) – začalo to asi 1,5 roka späť čo sa k nám nasťahoval, inak sme sa vídali iba víkendy a dovolenky, a som aktívny skôr ja, občas sa mu ani nechce.

Keď mu poviem čo sa stalo, oponuje, že na začiatku sa nechcelo mne, že on už sa snažil dosť, tak nech sa teraz tiež snažím ja a vidím aké to je, keď príde odmietnutie. To isté treba s varením. Na začiatku vzťahu mi uvaril raz jedlo, ktoré som mu povedala, že je dobré, ale že znova by som ho už nechcela – mal s tým dosť práce, tak som nechcela klamať ako som z neho nadšená, aby ho pripravoval niekedy znova. Keď teraz spomeniem, že by mohol niečo vymyslieť/uvariť on, tak nee, on sa predsa snažil na začiatku a „hodila som mu to na hlavu“, tak prečo by sa mal znova snažiť.

Rovnako tak mi na začiatku robil stále sprievod pri mojom koníčku, občas sa mi pomoc hodila, občas som mu hovorila, že ani nemusí, ale chcel. Teraz keď požiadam či by mi spoločne s týmto niečo pomohol, tak nee, snažil sa už dosť na začiatku vzťahu predsa. Zároveň ja som treba, podľa môjho dobrý poslucháč. Vždy sa pýtam čo ako šlo, aj keď začne hovoriť sám, počúvam, pýtam sa na dodatočné otázky k téme atď. On, ak sa nerieši téma, ktorá ho extra zaujíma, sa neopýta – čo v práci, čo u doktora, čo môj koníček nového atď. Hovorí mi, že sa jednoducho nepýta sám od seba, že mám začať hovoriť sama. Vidím na ňom, že ale poriadne nepočúva (často aj pozerá do telefónu), nedopýta sa na nič k tomu čo hovorím, žiadna reakcia.